Vedecký konsenzus v oblasti diabetológie sa v poslednom desaťročí výrazne posunul smerom k personalizovanej výžive založenej na glykemickej odozve. Klinické štúdie opakovane potvrdzujú, že kontrola postprandiálnej glykémie nie je len otázkou množstva sacharidov, ale predovšetkým ich kvality a štrukturálnej komplexnosti. Naša databáza integruje výsledky z viac ako 150 recenzovaných publikácií, ktoré skúmajú vzťah medzi nízkym glykemickým indexom a inzulínovou senzitivitou.
Výskum ukazuje, že dlhodobá konzumácia potravín s vysokým glykemickým indexom vedie k chronickému preťaženiu beta-buniek pankreasu, čo urýchľuje progresiu inzulínovej rezistencie. V rámci našich analýz sme zistili, že pacienti, ktorí prešli na stravu s prevahou komplexných polysacharidov, vykazujú o 22 % stabilnejšie hladiny HbA1c v priebehu 12 mesiacov. Tento fakt je kľúčový pre prevenciu mikrovaskulárnych komplikácií spojených s diabetes mellitus 2. typu.
"Zníženie priemernej glykemickej záťaže populácie o 15 % by mohlo viesť k signifikantnému zníženiu nákladov na zdravotnú starostlivosť a zároveň k redukcii ekologickej stopy spojenej s produkciou vysoko spracovaných potravín."
Dôležitým aspektom nášho výskumu je aj interakcia medzi mikrobiómom a glykemickou odozvou. Zistili sme, že vláknina obsiahnutá v potravinách s nízkym GI slúži ako prebiotikum, ktoré podporuje rast prospešných baktérií produkujúcich mastné kyseliny s krátkym reťazcom (SCFA). Tieto látky následne modulujú systémový zápal a zlepšujú celkovú metabolickú efektivitu organizmu, čo je podrobne rozobraté v sekcii Racionálne stravovanie pri cukrovke.
